Rozhovor s panem Milanem Šišmišem z Martina (SR), tajemníkem SGHS
1. Jak jste se dostal ke genealogii a heraldice?
K heraldike som sa dostal na bratislavskej univerzite vďaka pánovi profesorovi J. Novákovi, ktorého vzťah k heraldike sa na ostatných akosi prirodzene prenášal. Postupne som si uvedomil, že pánovi profesorovi sa takto i prostredníctvom svojich publikácií podarilo „nakaziť“ celé generácie – študentov, archivárov, historikov i mnohých iných záujemcov a že nás je skrátka veľa, čo bol dobrý pocit. Genealógia sa mi zase zjavila ako isté východisko zo sveta „ťaživého dejepisectva“, chodníček, ktorý sa vinul mimo jeho hlavných trás a ktorý, po rokoch nevšímania, akoby volal, pozýval k priateľskej vychádzke, sľubujúc isté dobrodružstvá a príležitosť pomáhať, aspoň trocha byť užitočný tým, ktorí čakali na informácie z tejto oblasti.
2. Jakým způsobem (kdy) jste se seznámil nebo zapojil do akcí MGHS Brno?
Koncom osemdesiatych rokov, keď som si začal robiť prehľad, zbierať informácie a nadväzovať kontakty s predstaviteľmi našich (českých a moravských) i početných zahraničných genealogických a heraldických spoločností, boli to práve Moravané a Česi, ktorí mi podali pomocnú ruku, prispeli radami i vzormi ku vzniku Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti (1991). Ďakujem vám za mnohé, priatelia, za vašu múdrosť, nadšenie, húževnatosť, statočnosť i dôvtip, s akými ste dokázali rozvíjať a udržať svoje spoločnosti i v časoch neprajných, najmä však za vašu láskavosť, za vaše priateľstvo, dobré slová. Chorváti majú takú pieseň, v ktorej sa spieva „Za každý pohľad tvoj, čo kedy si mi dala, za každé dobré slovo, nech večná ti je chvála.“ Tak aj vám, priatelia. Vybavujú sa mi ešte tieto verše, ktoré má na pomníku vytesané môj svokor: „Hoci ťa zem rodná skrýva, tvoje srdce v našich býva“. Nedá mi nepovedať, že aj vaše „srdcia v našich bývajú“. A verím, že vždy budú bývať, aj v srdciach našich detí. Za všetko, čím ste nás kedy inšpirovali a povzbudili, úprimná vďaka.
3. Jak často sledujete nebo se zúčastňujete akcí MGHS v Brně?
Dostávame správy e-mailom od MGHS, osobné správy od pána Vondráčka, tiež ročenky GHI. Tešíme sa z nich, aj keď ich nestíham podrobne čítať. Akosi zvlášť vo mne vždy zarezonuje pozvanie na Matiné. Zúčastnil som sa už toho prvého a bola tam pekná atmosféra. Taká domácka, kamarátska. Cestoval som vtedy hodiny zasneženou krajinou, aby som chvíľku pobudol v Brne a potom utekal na vlak, aby som sa zase hodiny trmácal domov, do Martina. Stálo to však za to. Na toto stretnutie rád spomínam.
4. Co byste chtěl vzkázat nebo popřát členům a MGHS do dalších let?
Mal som to šťastie, že som sa nejakým zázrakom na prelome minulého a tohto roku ocitol v Nepále, pod Himalájami. Aj teraz, keď píšem tieto riadky pre MHGS, spomínam na dobrotu, srdečnosť tých (z nášho pohľadu možno chudobných) ľudí, s akou som sa stretal u nás na dedine kedysi v mladosti a niekedy sa s ňou ešte stretávam doma a tiež medzi priateľmi na Morave či v Čechách.
Rád by som vyslovil toto želanie: nech stane čokoľvek, nech by sa Tatry zrútili, nech by sa vyliali moria či vyschla Vltava, aby sme si vždy vedeli nájsť cestu k sebe a neprestali sa navzájom podporovať. A aby sme raz, možno i spoločne, zavŕšili tú večnú cestu za poznaním. Nech sa vám vždy a vo všetkom dobre darí, priatelia v Brne.
Úprimne
Milan ŠIŠMIŠ, tajomník Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti, Martin (SR).